JÁN ORAVEC

1. 6. 1922, ROZBEHY, TERAZ ČASŤ OBCE CEROVÁ, OKR. SENICA – 1. 5. 1986, BRATISLAVA, POCHOVANÝ V ROZBEHOCH. ŠTUDOVAL V R. 1945 – 1949 NA FILOZOFICKEJ FAKULTE SLOVENSKEJ UNIVERZITY V BRATISLAVE (SLOVENSKÝ JAZYK – FILOZOFIA). 1951 PHDR., 1957 CSC., 1967 DRSC., 1968 DOC., 1981 PROF. V R. 1942 – 1951 PÔSOBIL NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH V SENICI, VO VIŠŇOVOM, TERAZ ČASŤ ŽILINY, V BRATISLAVE (UČITEĽ) A V BORINKE, OKR. BRATISLAVA-VIDIEK (RIADITEĽ). V R. 1951 – 1952 PRACOVNÍK JAZYKOVEDNÉHO ÚSTAVU SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ V BRATISLAVE, V R. 1952 – 1953 ÚSTAVU SLOVENSKÉHO JAZYKA SAVU, V R. 1953 – 1966 ÚSTAVU SLOVENSKÉHO JAZYKA SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED, V R. 1967 – 1976 JAZYKOVEDNÉHO ÚSTAVU ĽUDOVÍTA ŠTÚRA SAV V BRATISLAVE (POMOCNÝ ASISTENT, VEDECKÝ PRACOVNÍK BEZ VEDECKEJ HODNOSTI, VEDECKÝ ASISTENT, VEDECKÝ PRACOVNÍK, SAMOSTATNÝ VEDECKÝ PRACOVNÍK, VEDÚCI VEDECKÝ PRACOVNÍK), V R. 1977 – 1986 PRACOVNÍK KATEDRY SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY PEDAGOGICKEJ FAKULTY V NITRE (DOCENT, PROFESOR), V R. 1980-1986 VEDÚCI JAZYKOVEDNEJ SEKCIE KATEDRY. V R. 1978 – 1986 PREDSEDA POBOČKY SLOVENSKEJ JAZYKOVEDNEJ SPOLOČNOSTI PRI SAV V NITRE. V R. 1955 – 1986 ČLEN KOMISIE PRE OBHAJOBY KANDIDÁTSKYCH DIZERTAČNÝCH PRÁC VO VEDNOM ODBORE SLOVENSKÝ JAZYK.

Pracoval v oblasti výskumu slovenského spisovného jazyka, najmä syntaxe, pozornosť venoval ďalej otázkam výskumu slovenských nárečí zo syntaktického hľadiska, otázkam jazykovej kultúry a jazykovej výchovy.

1. Doplnky k bibliografii za roky 1951 – 1975

1955

• 1. Viacnásobný podmet „otec s matkou“. Písanie vlastného mena Stará baštová ulica. Život vo ôsmej či v ôsmej triede. Časovacie vzory a triedy. – Slovenský jazyk a literatúra v škole, 1, 1955, č. 1, 3 s. obálky.

1959

• 2. Význam skladov pre chápanie a vyučovanie skladby. – Slovenský jazyk a literatúra v škole, 5, 1959, s. 202 – 207.

1972

• 3. Slovenskí jazykovedci na pomoc praxi. – Učiteľské noviny, 21, 1972, č. 25, s. 4.
• 4. Zasadanie Komisie pre štúdium stavby slovanských jazykov v Smoleniciach. – Slavia, 41, 1972, s. 233 – 234 (správa o 6. zasadaní Medzinárodnej komisie pre výskum gramatickej stavby slovanských jazykov pri Medzinárodnom komitéte slavistov, konanom v dňoch 22. – 25. 9. 1971 v Domove vedeckých pracovníkov SAV v Smoleniciach).

2. Bibliografia za roky 1986 – 1988

1986

• 5. Príručka slovenského pravopisu pre školy. 9. vyd. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1986. 608 s. – 10. vyd. 1987. – 11. vyd. 1988 (spoluautor V. Laca).
• 6. Súčasný slovenský spisovný jazyk. Syntax. 2. vyd. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1986. 272 s. (spoluautorka E. Bajzíková).
• 7. Slovenčina pre krajanov hovoriacich po anglicky. (Paralelný angl. názov.) Prel. J. Holčík. 1. vyd. Martin, Matica slovenská 1986. 356 s. (spoluautor J. Prokop).

  Ref.:

  1. Laššúth, F.: Nielen informatívne poznanie slovenčiny. – Slovensko, 11, 1987, č. 2, s. 14. – 2. Palkovič, K.: Slovenčina pre krajanov. – Práca, 17. 1. 1987, s. 7. – 3. Bartáková, J.: Netradiční učebnice slovenštiny. – Naše řeč, 71, 1988, s. 92 – 94.

• 8. Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia. 2. vyd. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1987. 232 s. (spoluautori E. Bajzíková, J. Furdík).
• 9. Gramatické synonymá a ich vývin. – In: Slavica Pragensia. 26. Problémy stylistiky. (Acta Universitatis Carolinae. Philologica. 4 – 5. 1983.) Red. K. Kučera – J. Štěpán. Praha, Univerzita Karlova 1987, s. 49 – 52, angl. res. s. 52.
• 10. Spisovnosť a jazyková kultúra frazeológie. – In: Frazeológia v teórii a praxi. Zborník Pedagogickej fakulty v Nitre. Séria: Spoločenské vedy. 2. 1987. Red. F. Miko. Nitra, Pedagogická fakulta v Nitre 1987, s. 45 – 51, rus. res. s. 171, fr. res. s. 173.

1988

• 11. Slovenský jazyk pre 8. ročník základnej školy. 3. vyd. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1988. 202 s. (spoluautorky V. Betáková, Ž. Tarcalová, M. Žiaková).
• 12. Je rozdiel medzi záverom a uzáverom? – In: Pisárčiková, M. a kol.: Jazyková poradňa odpovedá. Red. M. Pisárčiková. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1988, s. 35. – Tamže: Kedy používame zámeno svoj? (s. 122). – Rozhodnúť sa za dačo či pre dačo? (s. 164). – Treba vo viacnásobných výrazoch predložky opakovať? (s. 169). – Kedy sa predložky s, z, v, k vokalizujú? (s. 170). – Nie je náhrada za spojenie „mať dopad“? (s. 255 – 256).

Redakčná činnosť

Encyklopédia jazykovedy. Sprac. J. Mistrík s kolektívom autorov. Bratislava, Obzor 1993. 520 s. (člen red. rady).

Literatúra

• Vragaš, Š.: Traja význační jazykovedci. (In memoriam E. Paulinyho, H. Bartka a J. Oravca.) – Most (Cambridge, Kanada), 35, 1988, s. 20 – 30.
• Ján Oravec. – In: Dvonč, L.: Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (1976 – 1985). Bratislava, Veda 1997, s. 421 – 426 (súpis prác J. Oravca za roky 1976 – 1985).